To všetko sa naozaj stalo.Nie sme žiadne postavy z románu.Červené víno sa lialo z pohára rovno na tvoju hlavu, pred očami celého baru.Cez Tvoje plece som pohľadom balil inú babu.To všetko sa žilo a ešte viac.A bolo to niekedy intenzívne žitie.Tak ako to mám rád.Minulú noc som si odfotil našu ulicu, aby som Ti ju poslal,ako kamarátsku spomienku.No nestihol som, v náručí inej krásky odplával som preč.V náručí iných krások, zabúdať na život prvých skutočných vrások.A písať o tom skutočné riadky,zo strachom z reakcií okolia.Pre inšpiráciu ostatných, aby žili a nebáli sa stlačiť plyn.Pri rannej káve, ako vždy...Peace and Love Forewer...
Really a true story???
Kde si teraz ked Ťa najviac potrebujem. A kde som býval ja, keď ma bolo treba pre Teba. Rovnaký podiel viny a trestu, asi. Ty, nezodpovená diablica s tŕňovou korunou. Ja, s modrými očami a vystrelujúcimi rohmi diabla. Kto si, keď Ťa tvoja tvrdohlavosť dokáže utvrdiť v tvojej nepravde. Kto som, keď otvoríš dvere na barovom hajzli a nájdeš ma tam s inou? Kto si, keď sa bozkávaš s vyhadzovačom a ja zatial pri bare pijem tonic, vidím Ťa. A kto som ja, keď Ti viem klamať do očí a viem, že to NIKDY nezistíš.