A život ide ďalej...

Autor: Roland Uškovitš | 2.6.2013 o 9:45 | Karma článku: 4,84 | Prečítané:  232x

Do rannej kávy, čoraz menej mlieka, do života cez noc, vkradlo sa mi dievča. Stačila jej jedna noc, hlboké hnedé oči, aby keď ráno odchádzala mal som blbý pocit. Blbý pocit, že nestačil som, vypýtať si jej číslo, a jak pijem rannú kávu, hlavou mi blyslo, že už ju nikdy neuvidím, neucítim vedľa mňa, cez noc sa niečo udialo, ciga nepomáha.

Tak to ráno sedím, fajčím cigu, pijem kávu. To hnedooké dievča vymenil by som za slávu. Vymenil za svoj voľný čas, za svoju slobodu. No ona ráno odišla, mala práve inú robotu, než vysedávať so mnou a debatovať celý deň, milovať sa celú noc a nevnímať časosled. No nič také sa nestalo, tak sedím tu sám, dopijem, dofajčím a do práce sa dám. Nepôjde to dnes ľahko a možno ani zajtra, nepomôže mi k tomu ani žiadna čarovná mantra. Proste iba zabudnem na to čo som tú noc cítil, bude to tak jednoduchšie, aspoň si to myslím. Láska to je niečo, čo musia chcieť obaja, a ona ráno odišla bez toho aby ma objala. Ja musím len zabudnúť, na tie hnedé oči, a nechať kráske slobodu, keď nemala ten pocit, že mala tu ostať so mnou naveky... Peace and Love Forewer...!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dizajnér Bajaník: Medveď ako maskot majstrovstiev? Veď vyzerá ako Mečiar

Maskota hodnotí viacnásobný držiteľ Zlatého klinca.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Odtlačok po Kiskovi

Bitka o Ústavný súd nebola celkom márna.


Už ste čítali?