Život je krásny alebo o mojich potulkách po Európe.

Autor: Roland Uškovitš | 30.10.2013 o 17:24 | (upravené 31.10.2013 o 8:35) Karma článku: 8,12 | Prečítané:  435x

Ľudia sa zbláznili, svet je mierne hore nohami a ja sedím na terase kámošovho domu na Mallorce a píšem si. Vlastne som sa rozhodol, že započnem písať nejaké riadky o tom ako sa mi začalo štastie lepiť na päty. Čo samozrejme súvisí aj s mojimi cestovateľskými zážitkami, stretávaním zaujímavých ľudí na ceste životom a tým pádom aj zmene v mojom myslení a pohľade na svet. Všetko je ako má byť a začalo to takto: Jednu upršanú nedeľu som sedel doma na posteli a písal si s jednou dievčinou, ktorú som pred tým asi tak, myslím jeden krát pozdravil a prehodil s ňou dve vety niekde v meste. No a nejako tak ako to v dnešnej dobe chodí, sme sa virtuálne ''skarmarátili'' na fejsbúku. No a dievčina v internetovej komunikácii spomenula, že momentálne študuje v Zurichu a vraj by som ju niekedy cez leto mohol prísť pozrieť. Tak som si to teda zapamätal. Ako som sa však na druhý deň zobudil, opäť do upršaného dňa, usúdil som, že výlet do Zurichu netreba odkladať do leta. Vzal som stopársku tabuľku do BA s tým, že po ceste sa nejak ozvem kámoške, že som na ceste do švajčiarska. V Žiline čo je moje východzie mesto, keď niekam stopujem, sa mi však podarilo stopnuť týpka ktorý šiel smer Nitra.

To je po ceste do Serede a ráno som si všimol na fejsbúku, že bývalá frajárka má v ten deň narozky, tak reku pôjdem jej potriasť rukou, keď už som stopol tým smerom. Medzitým som napísal kámoške, že stopujem do Zurichu a že sa vidíme, bola prekvapená, ale akceptovala. Samozrejme ako to chodí po gratulácii, som v Seredi vypil pár panákov, zahral nejaký biliard, kalčetko s bývalou a neviem ako ale už bol zrazu večer a kámoška zo švajčiarska mi píše, ako pokračujem na ceste, tak som vyšiel s pravdou von. On a sa len potešila a hovorí: to máš štastie, lebo moja krsná ide zajtra ráno autom do Zurichu a môže ťa vziať. No a to to sa mi práve začalo lepiť štastie na päty ako som hovoril. Tak sme pekne v Seredi dokončili opiáš. Medzi tým som si zavolal s krsnou a dohodol stretko ráno o pol siedmej pri Auparku v Ba. Samozrejme posledný nočný spoj do Blavy som zmeškal, ale bol som zodpovedný a prvý ranný stihol. A tak som síce ešte trošku priopitý a unavený, ale samozrejme, že usmiaty čakal krsnú presne na čas. Cesta prebehla fajn, krsná bola výrečná a nedala mi ani zdriemnuť. Švajčiarska lekárka. Tak sme predebatovali zdravotnícky, školský a sociálny systém vo Švajčiarksku a podobné zaujímavé veci a ani som sa nenazdal a bol som v Zurichu. Večer trošku sightseeing Zurichu a pozvanie kámošky na kávu, kde som zistil, že môj rozpočet 50 eur na túto cestu ostane v bare, za účet za kávu a koláčik, čo som pozval kámošku. Nevadí aspoň som zistil, že Zurich je jedno z najdrahších miest v Eú. Vlak do dedinky pri Zurichu mi už zobrala on a a tak som ráno usúdil, že s 50timi eurami vo švajčiarsku som prehral a je čas na cestu dom. Tak som to objasnil kámoške a jej krsným, ktorý boli možno mierne v šoku že som šiel 1200km na otočku a s úsmevom sa rozlúčil. Ranný stop mi začal objasňovať, že to čo som sa dozvedel o švajčiarskom sociálnom systéme bola pravda. Ľudia vezúci sa ráno do práce sa na mňa kukali jak na vydednca, ale nedal som sa odradiť. Nakoniec som stopol staršieho pána spisovateľa. Ten mi šoférujúc svojho Smartíka a bafkajúc rannú fajočku potvrdil, že zo stopom vo švajci to nebudem mať jednoduché. Vysadil ma v nasledujúcej peknej dedinke, kde som trošku pokukal okolie a vydal peši k najbližšiemu dialničnému privádzaču. Po prekonaní terénnych nerovností švajčiarskej vrchoviny som sa tam aj nakoniec dostal a započal stop smer D - Deutschland. Poburujúce pohľady ľudí z ich vyklimatizovaných Mercedesov na slovenského stopujúceho cigoša mi neostali nič dlžné. Ale napriek tomu som nezanevrel na pozítívne myslenie a úsmev. Po trištvrte hodinke si už ale štastne povedala, že skúšku trpezlivosti pre dnešný deň som zvládol a zastavil týpek na čiernom Gt-čkovom bavoráku. Jak som nasadol pýta sa kam idem tak ja že do nemecka a on hovorí, tak ťa hodím na najbližšiu vlakovú stanicu. Ja na to, že kámo nemusíš nemám žiadne lóve preto stopujem. Tak sme sa dohodli, že ma zvezie na najbližšiu pumpu. Reku, že síce odbočuje teraz z dialnice ale prejde horami a napája sa na druhú a tam je pumpa, že či ok? A ja mám hory rád tak reku, že dobre sightseeing nikdy nie je na škodu predsa o to viac keď sa jedná o švajčiarske kopce a dedinky. Po hodinke aj pol jazdy ma čávo skutočne vykladá na pumpičke na dálnici smer Deutschland a vyberá peňaženku, myslím že ide tankovať a započínam vystupovať. A čávo vyberá z peňaženky 100 frankov a hovorí, kámo tu máš aspoň na kávu a nech sa Ti darí. Tak moc nešpekulujem, počúvam rady muzikantov čo mi vyhrávajú v žalúdku a beriem si dar. Lóve ale po prehliadke pumpy schovávam do vačku, hovoriac si, že teplý obed niekde v nemecku bude stáť približne toľko, čo tu bageta. Tak sa potulujem po pumpe s tabuľkou D, čekujúc autá s nemeckými značkami. Po hodine ma však tentokrát trpezlivosť prechádza a zakúšam štastie na dialnici. Do 5 minút su na pumpe fízli a ''priateľský''pokývaním prsta a hvizdom mi naznačujú aby som šiel s nimi pokecať. Bleskovo to v hlave vyhodnocujem ako blbý nápad a dávam sa na útek. Starou dobrou šípečkou aj s ruksakom v ruke preskakujem oplotenie pumpy a bežím o život cez kriačie smerom do hory. Po 10tich minútach svižného prekážkového behu sa usádzam pri potoku. Zapaľujem poslednú marsku, rozmýšľam čo ďalej, keď zrazu spoza chrbta počujem kroky a vidím kámoša fízla ako si pokojne vykračuje ku mne po lesnej cestičke. Opäť bleskové vyhodnocovanie situácie. Tentokrát sa rozhodujem nechať sa dolapiť, kedže netuším ako ďaleko je nasledujúca pumpa a šlapať niekam do neznáma dva dni sa mi až tak nechce. Fízel dojde a pýta sa čo sa deje. Hovorím: nemám lóve stopujem domov. Tak, že dema doklady. Už už chcem povedať, že mi ukradli, ale rozum rýchlo napovedá, že som mimo EÚ a bez dokladov sa dostať domov by bol problém. Tak hovorím fízlovi: mám len pas, ostatné doklady aj peniaze mi včera ukradli v Zurichu a podávam mu pas. Čávo diktuje moje údaje cez vysielačku do počítača a započína lustrovanie ruksaku. Je slnečný deň ale predsa si prisvecuje baterkou, nech to má nejakú formu, keď už sme v tom švajci. Po chvíli nachádza moju peňaženku. Vyberá z nej doklady, pozerá na mňa jak na blbca, tak ja len pokývem ramenami. Potom vyberá sto frankov, hovorím mu, že to mi dal čávo, čo som ho stopol, tak sa usmieva a pýta sa prečo som im utekal z pumpy. Počítač v mojej hlave dostáva okamžitý príkaz riešiť odpoveď a vyberá z foldra vymakané výhovorky. Tak hovorím fízlovi, že u nás na slovensku keď urobíš nejakú blbosť a fízli ťa chytia, tak dostaneš nakladačku. Z totálne dobre nafingovanej odpovede je absolútne v šoku, vracia doklady aj lóve do peňaženky a s úsmevom na tvári hovorí, že tu som vo švajčiarsku nie na slovensku, že môžem ísť naspäť na pumpu, ale nemám už stopovať na dialnici. Supér. tak sa vraciam na pumpu, a tentokrát po polhodinovej skúške trpezlivosti odchytávam čáva s nemeckou špz-kou a nekomromisne ho lámem, že ma musí vziať kamkoľvek k deutschladerom. Tak sa darí a veziem sa na švajčiarsko nemecké hranice, odtial rýchlo chytám spoj k Mníchovu, kde ma čávo vysádza na pumpe ale v opačnom smere, čiže si dávam ešte adrenalínový prebeh cez nemeckú šesť prúdovku a stopujem smer rakúsko, mieniac prekvapiť návševou kámoša v Salzburgu. Po hodke, čo sa neukázalo žiadne auto s rakúskou ŠPZ sa pri mne pristavuje nemecký multivan a šofér sa pýta kam mám namierené. Hovorím, že do rakúska. On hovorí, že ide smer Mníchov. Hneď sa ho pýtam či do centra a on že áno. Tak sa nechávam prehovoriť nádherným západom slnka a naskakujem smer obhliadka Mníchova. Z čáva sa nakoniec vykľul mníchovský turistický sprievodca, tak ma zadara vozí hodku po Mníchove a z auta ukazuje mesto a vysadá ma nakoniec v úplnom centre starého mesta. Tak si dávam super zaslúženú večeru v čínskom bistre a následná večerná prechádzka mestom. Na námestí chytám wifinu a píšem domov jak je na ceste a že som v Mníchove. Tatko starý robinson sa chytá príležitosti a píše, že z brigády v Mníchove chodil domov nejakou lacnou autodopravou, že to čekne. Za 15 minút píše, že mám štastie. O hodinku mi odchádza dodávka za 30 eur smer Blava. Píše adresu, zazriem nejakú turistickú sprievodkyňu tak sa jej pýtam na cestu peši na danú adresu. Hovorí, že polhodka svižným krokom. Kukám na mobil. Devať hodín. Dodávka má odchádzať o pol hodku. Tak to skúšam tým svižným. Dodávku chytám na poslednú minútu na sudbahnhofe nasadám a po pol hodinke zaspávam. Budím sa v Blavke, šofér pokračuje smer Nitra tak sa dohadujem, že ma vysadí na Zeleneči. Dávam rannú držkovú, mimochodom fakt vynikajúcu a chytám super týpka smer Žilina. Na vlakovej stanici kupujem cigaretľe, jednu si zapálim na lavičke vedľa pankáčov, dve hneď rozdám a sumarizujem svoj dva a pol dňový výlet do švajcu. Videl som Zurich, švajčiarske dedinky a hory, Mníchov a ešte som zarobil 60 eur. Život je krásny.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

DOMOV

Návrat do čias mečiarizmu. Reakcie redakcií na sledovanie novinárov

Reagujú Aktuality.sk i týždenník .týždeň.


Už ste čítali?