Stopom z Paríža za 29 hodín.

Autor: Roland Uškovitš | 27.10.2014 o 11:58 | (upravené 28.10.2014 o 8:35) Karma článku: 9,50 | Prečítané:  493x

     Olle všetkým cestovateľom, stopárom, hipisákom a ľuďom dobre vôle. Rozhodol som sa napísať tento blog z dvoch dôvodov. Prvým je hlavne informovať a motivovať  mladých ľudí, aby sa nebáli alternatívne cestovať po svete a spoznávať nové veci. Druhý dôvod prečo píšem je ten, že stretávam skutočne dosť priateľov, ktorí ma nabádajú písať riadky o mojich asociálnych potulkách Európou, vraj je to zaujímavé. Mne osobne sa to zaujímavé nezdá a neviem či vôbec mám talent aj to čo zažijem nejak farbisto a pútavo opísať. Takže tento blog slúži ako informačná brožúra pre jedincov, ktorí by sa vybrali radi stopom z Paríža a zároveň ako test mojej ´´spisovateľskej´´ zručnosti.        Stopom z Paríža na Slovensko som sa vybral 22.10.2014, bol som práve na tripe po Európe s kámošom na aute, ale potreboval som sa vrátiť kôli neočakávanému koncertu naspať na Slovensko. Kámoš sa rozhodol v tripe pokračovať na juh španielska a ja som sa po preskúmaní cien verejnej dopravy na Slovensko rozhodol samozrejme, ako inak, pre cestu domov autostopom.

     V predvečer môjho stopárskeho dobrodružstva som opäť raz využil pohostinnosti Slovákov žijúcich v zahraničí a pri dobrej večeri v byte na okraji Paríža som si vygúglil dve rôzne alternatívy miest odkiaľ by sa nasledujúci deň dalo začať so stopom. Nakoniec zvíťazila rada stránky hitchwiki.org/ kde stopári radili vydať sa na stopa z najbližšej Peáge, čo je vlastne taká tá mýtna brána, kde sa vyberajú dialničné poplatky. Vyrazil som ráno myslím okolo pol deviatej na metro. Najlacnejší lístok stojí 1,6 eur. Z metra trebalo prestúpiť na RER, čo je prímestská Parížska železnica. Lístok na tento vlak stojí okolo 8 eur a tak som do turniketov len tak zo srandy vopchal môj ranný lístok z metra a čudu jsa svete turnikety sa otvorili. SUPER. Osem eur ušetrených, samozrejme ďalej cestujem na čierno až na konečnú ktorá je v Parížskom disneylande. Spred stanice RER ešte beriem autobus č.59 vchádzam prednými dvermi, pýtam sa vodiča na zastávku, hovorí, že tam ide, peniaze nepýta, lístok samozrejme nemám, tak pokračujem dozadu do busu a veziem sa. Po ceste dávam bacha, keď z okna uvidím Peáge hneď na nasledujúcej zastávke vyskakujem a šlapem naspäť k nej cez pole asi 2km, nakoniec preskakujem plotek, kdeže dialnice sú vo Francúzsku oplotené a som na mieste. Cesta až sem trvala z Paríža cca dve aj pol hodky. Je cca jedenásť. Vo veďlajšom smere hneď za Peáge stojí policajná hliadka a stopujú autá. Ignorujem ich a staviam sa na kraj cesty pred Peáge s tabuľkou D, akože Deutschland? Dnes mám štastie a po asi 15tich minútach zastavuje mladý nemecký metalista na Fiate Ducato a berie ma až po Metz. Celkom príjemné tri hodky podfarbené nemeckými metalovými kapelami a troškou zdvorilostného pokecu a za tri hodky ma vysádza na pumpe pred Metzom. Stojí tu niekoľko kamiónov z toho tri z českými ŠPZ. Hneď ich obieham, je hmla a popŕcha, trošku sa ma asi aj boja. Prvý dvaja majú pauzu a nejdú smer ČR tretí hovorí, že ma môže vziať 150km na smer Štrassburg. Okamžite mu vyliezam do kabíny kdeže moknúť sa mi tu nechce a už si sedím v teplúčku, popíjam Belgické pivko čo mi ponúkol a keciame. Teda on kecia. Veľa kecia. Ja počúvam a prikyvujem. Som rád, že sa veziem a nemusím moknúť na pumpe. Vyhadzuje ma za cca dve hodky na pumpe na dialničnom okruhu okolo Štrassburgu. Ešte dáva so mnou rozlúčkovú cigu, pridáva si ma na fejsbúku a odchádza. Ja zhodnocujem situáciu obieham nejaké kamióny, všetci idú opačný smer. Po pol hodke prichádza Poľský kamión spytujem sa mladého vodiča či nejde smer nemecko, on len krúti hlavou a dodáva, že by som sa mal dostať na opačnú stranu na druhú pumpu, vraj to je smer na nemecko. Mám hlavu v smútku, dialničný štvor-prúdový obchvat okolo Štrassburgu není šance prebehnúť na druhú stranu. Hustota premávky milión. Skúšam ešte pol hodku nejaké prichádzajúce kamióny, začínam bť zúfalý a tak hútam nad nejakým spôsobom ako sa dostať na druhú stranu dialnice a objavujem asi 500m za pumpou nadjazd. Plán je jasný, vyberám sa po krajnici rýchlym krokom aj s cajonom na chrbte k nadjazdu, samozrejme neustále čekujem fízlov. Dostávam sa pod nadjazd a strmou húštinou sa šplhám hore. Prebieham nadjazd, rovnakú procedúru opakujem húštinou dolu a už som na druhej strane na pumpe. Trošku zafúľany a zablatený, ale som. Odchytávam kamióny osobáky, poväčšine Francúzi, nikto smer nemecko. Na dialnici začína popoludnajšia zápcha skúšam aj tam nenápadne stopovať, ale nič. Začína sa zvečerievať, už som tu dobrú hodku aj pol aj zima začína byť keď sa objavuje blavácky kamión, bežím za ním cez celú pumpu jak splašený, ukazujem nech dá dolu okno, no čávo sa ma bojí, odvarcia pohľad. Kričím mu cez sklo a rozahdzujem rukami, reku bratku ja som Slovák. Začuje ma, usmeje sa otvára okno a  hovorí niečo v zmysle: ,,…za to že si Slovák, Ti mám otvoriť?...´´ Nakoniec sa dáváme do reči, rád by mi pomohlo ale vraj som v zlom smere, toto je smer na Francúzsko. Dostáva ma do rozpakov, ale vyzerá skúsený pomerov, a radí mi určite ísť naspäť na druhú stranu. Kedže to už mám nacvičené tak opakujem šplahacie manévre za 15 minút som zas na šelke na opačnej strane kde hneď odchytávam polský kamión, ktorého vodič mi radí, čuduj sa svete, ísť na opačnú stranu. SHIT! Beriem zodpovednosť do vlastných rúk vchádzam na pumpu, študujem mapu, pýtam sa pumpára a dochádzam k vlastnému názoru, že toto je dialničný okruh okolo Štrassburgu, čiže každý smer je zlý, lebo som tu už tri hodky a nič som nestopol! Prebieham posledný raz na druhú stranu klopem ešte stále stojacemu slovenskému vodičovi na okno a vysvetľujem mu tentokrát ja, čo je aký smer a prečo.  Čávo východňar starší pán, vyzerá skúsený vodič na mňa kuká, no nedávam mu slovo a smer diskusie vyvíjam snažením o hocijaký únik z tohto dialničného okruhu kamkoľvek. Nakoniec sa mi podarí čáva presvedčiť nech ma zoberie naspať na dialnicu A4 na najbližšiu Peáge, mám plán tam nejakým spôsobom prejsť na druhú stranu a stopovať tam, keďze čávo ide smerom na Paríž. Sadám mu do kabíny, konečne sa zohrievam, čávo dokončí ešte 15 minút puzu a vyrážame. JES! Medzi tým sa zotmelo a ja začínam mať zmiešané pocity zo stopovania v noci na Peági, zima a prehánky vonku mi ich nezlepšujú. Na oruhu okolo Štrassburgu je ešte stále popoludnjšia zápcha a pred nami sa objavuje Kamión s českou ŠPZ. Zaregistruje to aj môj vodič ale keďže nemá vysielačku dostáva nápad kamión obiehať a ja nech sa s ním skúsim cez okno dohovoriť. Začíname manévrovať na francúzskej zapchanej 4vor prúdovke. Čávo mi chce teda naozaj pomôcť. Na úrovni českého tahača gestikulujem na jeho vodiča nech otvorí okno, mám štastie a čávo kýve hlavou, že ide na smer nemecko, ale vraj bude robiť pauzu. To mi vôbec nevadí, len nech ma dostane odtialto aspoň na hocijakú pumpu na dialnici. Zaradzujeme sa zaňho on pomaly zastavuje a prichádza moja chvíľa. Vyskakujem v strednom pruhu z môjho kamiónu a povedľa tryskom prebieham do českého za údivu všetkých vodičov pomaly sa hýbucich áut a kamiónov naokolo. Naskskujem do českého ťahača a zalieva ma super pocit, ako vždy po adrenalínovom zažitku. Ešte raz vďaka obom super ochotným vodičom, riskovali kôli mne určite slušnú pokutu! S čechom trošku kecáme o cestovaní stopovaní, príjemný chlapík okolo 40ky a berie ma na veľkú pumpu niekde v nemecku, neviem ani poriadne kde, ale hlavne smerom na čechy, teda dúfam. Vyhadzuje ma okolo pol deviatej večer a ešte mi necháva na seba číslo, keby som náhodou nič nechytil, on pôjde za osem hodín, teda o pol šiestej smer ČR. Vyliezam z teplej kabíny do hmlistého studeného počasia na nemeckej pumpe. FUČÍ a PREPŔCHA. Nič moc. Je mi zima, obieham pumpu, kamióny. Všetci pauzujú, nikto na môj smer. Jeden poliak mi radí dojsť o piatej ráno, vraj teraz na noc už nepôjde už určite. Je mi už dosť zima a som mokrý, odchádzam sa teda zohriať na pumpu. Dávam si caffe kukám nejaké časáky, akože. Dám sa do reči s pumpárom, nerozumie po anglicky, tak mu rukami nohami opisujem moju situáciu a či môžem zatiaľ čakať na pumpe, nevidí v tom problém. O 23tej ale prichádza pumpár č.2 striedajú sa služby a ten už sa ma lámanou angličtinou pýta čo tam postávam, kedže pumpa je už dobrú hodku úplne prázdna. Hovorí že ešte sa môžem do polnoci zohriať, ale potom mám vypadnúť. Nakoniec odchádzam za 15minút, obchádzam pumpu zozadu kde sú vécka čekujem kamery a prebehujem na pánske do kabínky, tam sa zatváram, cajon si dávam pod nohy a na záchod si uložím hlavu a mulatujem. Po pol hodke ma preberá riadna kosa tak sa trošku rozcvičujem a zas si improvizovane lího-sedám a vrtím sa tam, no nič moc. Takto to ide do pol tretej keď zrazu počujem šramotenie z vedľajších dámskych toaliet, došla nočná upratovacia zmena usudzujem a potichúčky prchám von kým sa dá. Vonku ešte väčšia kosa jak dnu, fučí jak na Filipínach. Nenápadne čakám kým čávo doupratuje, odchádza a ja sa sáčkujem naspäť na svoju kabínku. Čávo sa síce vráti za 5minút zapne rádio a asi chce vyberať drobné na chodbičke pred hajzlami ale to už ma neznepokojuje, upratané má dovnútra nepôjde, len treba byť ticho. Okolo 4tej ma ešte z driemania a zimy preberajú dva slovenské hlasy. Vybieham z kabínky, chaloši sa na mňa dívajú jak na zjavenie, oľaknutý, hneď po slovensky sa pýtam či nejdú mojim smerom, ale vraj majú plné auto. Ani sa im nečudujem. Aj keď keby nemali, myslieť si nič dobré o mne nemohli. Asi. Nakoniec o pol piatej číham kým sa výberčí hajzel-otec vzdiali na cigu a nenápadne vybieham z vécka, ešte obieham nejaké kamióny a pred pol šiestou volám čechovi. Telefonát úspešný, šlapem na pripájač za pumpou odkiaľ ma za 20 minút vyzdvihuje. Prehodím zo dve zdvorilostné vety, ponúka ma kávou, čo odmietam, som rád, že ma vôbec ochcotne zobral tu do tepla a za 5 minút zadriemavam. V polodriemote sa odveziem až na české hranice do Rozvadova. Tam vysadám, trošku sa preberám, obieham kamióny, zas zima ale berie ma mladý slovák smer Brno. Po ceste kecáme, sem tam drieme, zas kecáme, už mi je fest dlho, cestujem už vyše 24hodín, už sa teším domov. Za posledný deň som nič nejedol a pil jednu kávu v noci na pumpe a trošku vody z vodovodu. Nakoniec ma vyhadzuje pred Brnom na pumpe už nestíha dôjsť na Slovenské hranice, musí robiť povinnú pauzu. Vyskakujem z kabíny a tentoraz už čekujem osobáky, nemám nervy ísť na slovensko ešte pol dňa. Je asi pol druhej a ja zbystrím Micubiši s považskou ŠPZ ku ktorému prichádzajú dvaja mladý chaloši asi v mojom veku. Šprintujem k nim a za behu kým nastupujú kričím či nejdú na Slovesnko. Dohadujeme sa a naveľa ma teda berú smer PB. SUPER! Sú to nakoniec dvaja gayovia, ale pohoda, kecáme o cestovaní, majú ma za dobrodruha, smejem sa. O pol piatej ma vyhadzujú na Zamarovciach a ja si dávam konečne v kľude kávu kým čakám na otca ktorý ide smerom z BA a zoberie ma až pred dom. 29 hodín, náklady na cestu 6 eur – dve kávy a lístok na metro. Unavený, uzimený ale plný zážitkov. Už plánujem jak vezmem do Paríža stopom frajerku, ale v lete, nech môžeme spať pri pumpe na trávičke pekne v teple a pod hviezdami. Som proste romantik.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom, keď unikol viac ako 80 kilometrov pred cieľom.

EKONOMIKA

Právnik: Útek Kočnera by bola blamáž (rozhovor)

Právnik a súdny lekár Peter Kováč v rozhovore pre denník SME.

ŠPORT

Peter Sagan nedal nikomu šancu. Pozrite si jeho triumf

Slovák suverénne vyhral spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska.


Už ste čítali?